Uli a Roland o HELLOWEEN

Zdroj: FANZIN č. 22 - FC Helloween & Gamma Ray

Uliho odchod od Gamma Ray (Uliho slovami):

Dôvody odchodu ad kapely boli v podstate dva:
1, Kai ma klamal s peniazmi. Na začiatku sme sa na niečom dohodli a on to nesplnil, pritom som sa neflákal, makal som viac ako on, on len robil rozhovory a všade sa pretŕčal. Asi si myslel, že som blbý.
2, Druhý dôvod je, že pretiahol moju priateľku. Akurát sme mali menšiu krízu, ako asi raz každý a on sviniar jej natlačil kaleráby do hlavy. Že ju podvádzam, čo bola úplná hnusná lož. Potom ju ochotne utišoval a celú situáciu zneužil. Dovtedy som ho považoval za môjho priateľa.

AMOK + Skydan: A zbil si ho ?

Uliho úsmev: „Áno, strašne!" To isté Kai mimochodom spravil aj Schlächterovi a Scheeper-sovi, ale tým to bolo jedno, išlo im hlavne o kapelu. Všetko ostatné im bolo druhoradé !

AMOK: Tak aký to bol pocit, keď si sa stal bubeníkom Helloween?

Uliho úsmev: „Fantastický." Volal mi Wieki, či chcem hrať v Helloween. Ja že si to rozmyslím. Potom mi zavolal znova a povedal, beriem Ťa" Yes, yes, yes !!!" Uli skoro päsťou rozmlátil stôl.

AMOK: To bolo zadosťučinenie, však?

Uli: „Nádherný pocit !" Keď som potom nastúpil do Helloween, tešilo ma, že som vo väčšej kapele ako on aj albumov sme predávali viac MY!!! Dlhý čas som ho nevidel, ale keď sa nám náhodou skrížili cesty, ignoroval som ho. Raz, myslím, bolo to na Master of the Rngs turné, objavil sa nám v backstage. Robil zo seba veľkého šéfa, tak som sa rozzúrený postavil, chytil som ho pod krk a vyhodil ho zo zákulisia. Nikto Ťa sem nevolal, vypadni ! Dodnes je to také všelijaké, že Čau… Čau. A nič viac. Nikdy sa mi neospravedlnil a ani sme sa o tom nerozprávali. V hudobnom biznise je veľa detských manierov, to by si neveril...

AMOK: A toto môžme dať do fanzinu ? Lebo u nás je Kai pre fans pečený varený, má tu svoj štatút, všetci ho majú radi…

Uli: Kľudne to tam dajte, toto Vám povoľujem !

(No, Hansenovci, čo vy na to ? Trochu rana pod pás od Kaia, že ? Keď mi to Uli rozprával, bol stále rozčúlený, zvyšoval hlas, prežíval to a bolo vidieť, že ho to trápi a že mu padlo dobre dať to zo seba von. My sme preňho reprezentovali ľudí - fanúšikov a tí by mali pravdu vedieť.)

Čo je s Uwe Wesselom (ex-Gamma Ray basák):

Uli: Ten už aktívne nehráva, jemu sa do toho až tak nechcelo. Má svoju agentúru, som s ním trochu v kontakte. (AMOK: Veď si zahral aj na „Catch the Rainbow, nie?"). Áno, ale to bolo len také malé spomenutie si na staré časy, nahral pár partov v jednej piesni.

O Weikim (Uli a Roland):

Weiki je veľmi zatrpknutý a smutný človek. Nevie sa vyrovnať s veľa vecami a nevie si dať doporiadku vlastný život. Je blbosť, že sa zmení či zmenil, on taký vždy bol aj bude. Už za čias Pink Bubbles boli v kapele podobné problémy ako ku koncu. Vždy bol neuveriteľne lenivý a nespoľahlivý. Nikto mu nenahovorí, že má nejaké záväzky, voči nikomu, pretože on neznáša slovo profi hudobník - on je umelec ! A ako umelec nechce byť ničím a nikým obmedzovaný či ohraničovaný. Stalo sa x-krát, že neprišiel do štúdia a jeho party musel nahrávať Roland alebo ja (Uli !). Napríklad gitary v Revelation som nahral s Rolandom ja. Aj keď v skutočnosti skoro vôbec neviem hrať, mám rýchlu pravačku a viem dobře hrať powerchords (tzv. kilá, tie „drvenice"). Jediné, čo mal on v hlave, bol sex a káva. Helloween má vlastne len preto, aby mohol trtkať (No ako to mám napísať, súložiť ?…AMOK) (Tak ako má AMOK FC…Pablo) (ČO ?????…AMOK) Na tour dokonca behal s foťákom a fotil si ženské nohy. Tie neskôr dával na internet. Niekedy mal dokonca vlastnú stránku, myslím tigerfeets.com, kde boli tisícky takých fotiek. Je fetišista na ženské nohy a veľmi sexuálne orientovaný, úplne tomu podlieha. Weiki nie je človek, ktorý by šiel za peniazmi. Naozaj nie ! On len chce stáť vo svetle reflektorov a chce, aby všetka pozornosť bola na ňom ako niekdedy. Necíti vďačnosť ani voči fanúšikom a vyhýba sa im.

Aký je gitarista ?

Roland: Nie veľmi dobrý. Skôr priemerný.

Boli by ste v Helloween ostali ?

Roland: Jasné ! Veď tam išlo o dobré živobytie, o peniaze. Jediná věc, kvôli ktorej sme neodišli oveľa skôr. Nakoniec, tak isto to vidí Markus, lenže on nemá odvahu odísť sám od seba. My by sme tiež dobrovoľne NIKDY neodišli. Ak by sme tam ešte hrali, tak by tu určite sedel s nami. Aj keď to bolo všetko také, aké bolo, nebol na nikoho strane a celá věc mu bola doslova trápna. Napríklad počas šnúr sme my dvaja sedeli a tourbuse vpredu, počúvali sme muziku, rozprávali sa a vzadu bola klebetokuchyňa. Deris, Weikath spolu s technikmi nás len ohovárali, hľadali vždy len to negatívne. Presne ako v škôlke, totálne jasličky ! Markus mal stranu sám pre seba a veľmi ho to zožieralo a zožiara. O tom vyhadzove nám nikto ani nepovedal, len mi to poslal cez mail. Chápeš to ? Z kapely, ktorá je čaťou Tvojho života, Ťa niekto vyhodí cez mail !!! Potom mi (Ulimu) pslal mail aj Deris: „No sorry, ale takto to bude asi lepšie. Nejako som to tušil." A podobné „úprimné" vyznania. Weiki nám napísal: „Dobře, že ste preč, konečne sa mi po polroku postavil ! " To je jeho typický humor v štýle smiechu cez slzy.

O tom ako vytáčali Weikiho: Raz sme sedeli v buse vpredu a nadšene sme počúvali Symphony X. Akurát vošiel Weiki, vlastne len prestrčil hlavu cez záves a vyzvedal: „Čo to počúvate ?" a my: „To je naše demo, toho nášho nového projektu !" Weiki: „Nie je to nejaké moc progresívne ?" Roland: „No, musíme to ešte zmixovať, vyčistiť a potom to bude O.K." A on len „O.K., tak sa bavte" a zatiahol záves s nechápavým závistlivým ksichtom. - toto vyprávajúc nám, sa páni veľmi bavili a nahlas rehotali. Tak potom raz asi došla Weikimu trpezlivosť…

Ex-tekvice sa ďalej rozčuľovali nad autorstvom piesní: Žiadna skladba od hocijakej kapely nie je dielom jediného človeka! Aspoň nie tak, že je pri nej jediné meno. To nejde, každý dá kúsok seba, aj keď zahráš len 3 tóny alebo break, si tam ! Preto ani na našej platni nenájdeš mená. „Ty to považuješ za dôležité ?" - spýtal sa ma práve prisadnuvší Jan Eckert. Nie, aj keď je to na dlhšiu debatu. O tom autorstve, to bola AMOKova otázka a len on by mu dokázal adekvátne oponovať. Weiki nikdy nemal rád, ak ľudia v kapele robili iné piesne ako on, pričom zatieňujú tie jeho a menia atmosféru celej platne v svoj prospech. Veď preto musel odísť aj Hansen, lebo chcel hrať tie svoje riffovačky a-la Ride the Sky.

Na otázku či si myslia, alebo čo si myslia, aký vydajú Helloween album, či bude dobrý, bolo odpoveďou: „Dúfam, že nie" - Roland. „Ale musia si švihnúť, lebo zmluva znie na marec !" (Vieme ako to dopadlo ale Uli mi tvrdil, že je to skalopevné.)

A čo vravíš na svojho nástupcu Marka Crossa ?:

„Ale veď ten tam už nie je…" - hovorí Uli, a to sa toto ešte nevedelo !

Klincom do rakvy bolo aj naše časté napomínanie Weikiho za jeho pódivý prejav. Vravel som mu - „Ukážme tým ľuďom, ako vieme hrať, že nepatríme do starého železa ! ". No s ním to ani nepohlo. Ba naopak, nevedel zniesť, keď ho niekto napomínal, kritizoval, a už vôbec nie ja (Roland). „ To vyhláse-nie s tými sólo projektami je smiešne, to isté robil Deris aj Markus, my sme písali tak či tak piesne aj pre Helloween, takže je to bezpredmetné."

A čo jeho sólovka ? Rehot: „Tá je už kultom a ešte ani nevyšla. On o nej hovorí už sedem rokov a ešte ďalších sedem bude, a aj tak ani nevyjde !"

To isté povedal Uli aj o albume Sons of Sun kapely Skylan, SkyDanovej imaginárnej kapele snov. Tam ja (Pablo) hrám nenormálne sóla. Uli sa na tom dobre bavil, pochválil skvelý nápad a dúfa, že nám to vyjde. Preto sme mu venovali aj naže žiadané podpisy, ktoré si zo smiechom strčil so vrecka. Ďalší hosť na album je tým pádom v suchu !

Tú druhú stranu názorov na vec, ako sme sa s Rolandom a Ulim dohodli, si máme vypočuť na jeseň od zvyšných pozostalých, fungujúcich pod menom HELLOWEEN. Máme zvážiť, čo je pravda.

O Rolandových vlasoch: Vôbec si ich nečeše. Iba si párkrát prehrabe to rúno, keď si zmyje hlavu a používa len lak na vlasy, myslím, že som mu v kufri zahliadol Drei Wetter Taft. Uli sa zas ostrihal preto, lebo mu vadilo, že počas hrania mu lietali vlasy a mal ich všade. V očiach, lepili sa mu na krk, tak sa ich proste zbavil a je to takto oveľa pohodlnejšie a asi to tak aj zostane.

Uli o bývaní: on vlastne nebýva ani v byte ani v dome. Má niečo medzi tým, raz by chcel mať vlastný dom, pre ženu a svoje dve malé dcérky, mená som zabudol. Roland si zas pochvaľoval svojho psa Tammyho, jeho meno je súčasťou jeho osobného mailu. (Mne ho dal už v Detve, ale požiadal ma o nerozširovanie - AMOK). Uliho hra v Masterpan vraj nie je extra ťažká až na tých pár rytmov v Enlighten me… Roland odpovedal na otázku od AMOKa o svojom sólo turné s GammaRay v 99-tom. Prečo si nehrával skladby aj z Four Seasons of Life ? R.: Sám neviem. Nehrával som ? AMOK: „No nie !" tak toto neviem zodpovedať. Pieseň A Heartbeat Away má rád aj on, aj ja (Pablo) a album Kaleidoscope považuje za vydarený.

O Andim sa páni nevyjadrili veľmi dobre: Roland: Andi nie je zlý spevák, ale nevie improvizovať. Keď mal vyslovene zlý deň, museli sme zrušiť koncert. O Jornovi sa to povedať nedá, ak mu nejde, tak sa šetrí, neopiera sa do toho úplne, v niečom mu pomôžeme aj my a tak, ale ak raz Andi začal falošne, či tak nejak, spieval tak celý koncert. Nechápam, ako ho mohli prijať fanúšikovia namiesto Kiskeho, ten je oproti nemu niekde úplne inde. Kiske je hlasovo aj ľudsky totálne inde, veľmi náročný, častokrát až nepríjemný. A ani veľmi nechodí do mesta, aj keď Supared boli u Rolanda v Balroom. Uli berie Kiskeho za jeden z najlepších hlasov tam vonku a súhlasí, že latku dal veľmi vysoko a nikto ju nevie zdolať, aj keď sa o to každý pokúša.

Personálne rošády v Helloween veľmi nekomentovali, ale boli radi, že sa nemajú najlepšie.

Skladby Spirit Never Die bola napísaná už pre Helloween, ale kapela ju nevzala. Takýchto songov mali obaja ex za tri tašky. Heroes napísali v duchu : „My sme ex- Helloween a pozrite, kde ste teraz vy a kde my. Stále stúpame vyššie. Táto myšlienka sa páčila aj Michimu a preto ju schuťou naspieval. S Jornom sú v konečnom dôsledku nadmieru spokojní, veľa sa od neho naučili, pracovalo sa im s ním veľmi dobre, ináč ako s Andim. Jorn svoje linky cibril na maximum, aj textovo vraj zohral veľkú rolu. Rainier Laws (vraj maliar obalu Masterplan, ale aj Better Than Raw a Metal Jukebox) nie je autorom obálky, tú zbúchali iní týpkovia. Rainier je len náš kamoš a prišiel s tým elementárnym konceptom. Ukázal nám množstvo motívov a nám sa zdal práve tento.