22. 11. 05 - Žilina, Športová hala Bôrik

Zdroj: metalirium.com
Autor: iMbUS

HELLOWEEN, KAT, INTERITUS

Posledné utorkové ráno som sa zobudil, na teplomere ručička asi milimeter nad nulou, bolo treba ísť do školy na cviká, zima ako v ruskom filme. Nič zaujímavé, však. Večer už ale tak nezaujímavý nebol. Do žilinskej haly Bôrik zavítala už druhý krát nemecká speedmetalová stálica Helloween. Žilinská športová hala v minulosti vítala kapely ako Iron Maiden, Judas Priest, Nightwish, Stratovarius. Nie vždy sa dalo hovoriť o dobrom zvuku a tak som bol veľmi zvedavý ako sa s týmto dôležitým aspektom vysporiadajú páni od zvukárskeho stola.

Len, čo som vstúpil do haly, ani som nestihol poobzerať helloweenacký merchandise a už začali znieť prvé tóny intra. Na hodinkách som mal 20:01. Neuveriteľné, ale koncert začal naozaj načas a tak som vlietol do haly kde odpálili poľskí KAT prvý song. O predkapele som doposiaľ nepočul a tak som zvedavo počúval. Po tretej skladbe ma to prestalo baviť a šiel som radšej do bufetu. Kapela nehrala podľa mňa zle, ale ich hudba mi vôbec nesadla. Nasrato-agresívny vokál veľmi nemusím a hudba mi prišla nemastná – neslaná, jedna skladba ako druhá. No zvuk mali na predkapelu veľmi slušný. Keď si porovnáme čo zvukári spravili za hrôzu Symphony X pred dvoma rokmi, to bolo vtedy na zaplakanie. Konečne si uvedomili, že na Bôrik treba menšie PA-čko a nevypeckovať to na plné gule.

V médiách a na plagátoch bola avizovaná aj česká kapelka INTERITUS, ktorá mala hrať zrejme ako prvá, no z neznámych dôvodov nevystúpila. Nasledovná prestavba pódia sa teda nemohla týkať nikoho iného ako Helloween. Rekvizity sa niesli samozrejme v duchu Keepera. Po stranách bicích boli sošky Keeperov, vzadu a po bokoch plachty s podobnou témou ako na coveri albumu. V prestávke odznievajú posledné sekundy Ac/Dc – For Those About The Rock, nasledujú salvy „Shout!, Shout!“ V týchto okamihoch nastupuje na pódium na ľavej strane Sascha Gerstner a na pravej Andi Deris aby začali spolu úvodnú skladbu z aktuálneho albumu Keeper Of The Seven Keys – The Legacy „A King For a 1000 Years“. Prvé okamihy, keď sa pridala celá kapela, bol zvuk rozhádzaný, ale to je zanedbateľné, lebo behom minúty je všetko v poriadku a vyzeralo to, že dnes bude ten zvuk naozaj vcelku slušný. Kapela na mňa zo začiatku pôsobila veľmi neisto a rozhádzane. Dani sa dosť mýlil, Deris občas nastupoval nerytmicky a tá nespokojnosť bola poznať aj z výrazu tváre kapelníka Michaela Weikatha. Ale je to iba začiatok turné a aj majster tesár sa utne, tak im treba ešte miernu nezohratosť odpustiť. Ako najväčší pohoďáci na pódiu pôsobili jednoznačne Sascha a Markus. Andi nieje ten typ spevákov ako Bruce Dickinson, alebo Tobias Sammet, ktorí pobehujú po pódiu a snažia dosiahnuť najvyšší bod oceľovej konštrukcie. Skôr by som povedal, že dáva skôr prednosť spevu a ten mu teraz naozaj išiel. Ja osobne by som iba pouvažoval nad tým či hrať alebo nehrať „Eagle Fly Free“. Andi si Kiskeho výšky trochu prispôsobil na svoj hlas a nejako mi to nesedí. Nie je to proste ono, zato s ostatnými starými Keeperovskými skladbami si poradil veľmi slušne. Najmä v klasickej balade „A Tale That Wasnt Right“ naozaj exceloval. Po nej nasledovalo bubenícke sólo najnovšieho člena Helloweenu Daniho Löebla, ktoré nijako extra neoslnilo.

Occasion Avenue, ňou symbolicky začína druhá polovica koncertu. V nej boli najväčšie prekvapenia ako napríklad "Mr. Torture" alebo dlho dlho nehraná klasika "I Want Out". Sacha Gerstner sa nám chcel predviesť vo svojom sóle, ktoré ma takisto nejako nazaujalo. Osobne som od neho očakával viac, pretože na Rabbits a aj na Legacy v gitarovej hre naozaj exceloval. Ešte že tu máme Invisible Man, kde sa zachránil a povedal som si, že fajn, tak ten chlapík „umí“. Ku koncu si tekvice na nás pripravili prekvapenie v podobe dvoch veľkých svietiacich tekvíc po stranách pódia a dva prídavky. V prvom to bola skákačka "Mrs. God" a spomínaný "I Want Out" a bodku za koncertom dali s doktorom, ktorý vyrába príšerky, z ktorých budú skvelí rockoví hudobníci. :-) Za burácajúceho početného publika Helloweeni ešte porozdávali brnkátka, paličky, blany a pobrali sa kade ľahšie, do zákulisia.

Podľa bezprostredných reakcií na koncert to vyzeralo, že žilinskú halu opúštali fanúšikovia viac než spokojní. Veď dôvod na to naozaj mali. Dobrý zvuk, výborný setlist, kapela hrala super, pivo od sponzorov tieklo potokom, v bufete fešné kočky, atď., atď. Ja dávam palec hore a snáď bude do budúcna na Slovensku „lenivých rití“ čím ďalej, tým menej a budú chodiť na takéto výborné koncerty.